Bodka za metalovým Gothoom-om 2014. True story (2. časť)

Autor: Monika Krčmáriková | 25.9.2014 o 14:33 | (upravené 26.9.2014 o 14:10) Karma článku: 14,09 | Prečítané:  7193x

Priebeh festivalu i mediálne prekáračky o ňom som popísala v prvej časti blogu. Pre ľahšie pochopenie celého príbehu však považujem za potrebné zaspomínať si na udalosti, ktoré 5. ročníku najväčšieho metalového festivalu na Slovensku predchádzali. Na záver reagujem na vybrané argumenty z opačného tábora.

25 obcí povedalo nie, Gothoom opäť v Novej Bani

Ako som v predchádzajúcej časti ságy o Gothoome uviedla, v Novej Bani žijem skoro tridsať rokov, a preto viem, že kvôli metalovému festivalu už v minulosti dvíhal obočie nejeden Novobančan. Hlavným problémom je, že rekreačná oblasť Tajch, kde sa Gothoom konáva, je v tesnej blízkosti obytnej zóny Štále. Viacerí ľudia, ktorí tu bývajú, neraz museli opustiť na čas jeho konania svoje domovy, aby sa mohli vyspať do práce, alebo aby ich malé deti neboli nadmieru hlukom obťažované. Starší ľudia na dôchodku ani nemali možnosť uniknúť do práce, a tak namiesto „Hráme jubilantom“ celé dni počúvali metalový rev. Skúste si napríklad predstaviť, ako si sused nad vami púšťa tri dni takmer nepretržite hlasnú hudbu a vy nemôžete nič urobiť. Teda, môžete. Zavoláte políciu. A tá váš problém vyrieši. Tu sa však ľudia ozývali márne.

Po troch ročníkoch (prvý sa konal mimo Novej Bane), ktoré sa uskutočnili v meste, organizátor festivalu, Peter Beťko, tvrdil, že ďalší Gothoom sa tu konať nebude. Vydýchli si nielen Štálania, ale aj naša miestna kresťanská komunita, ktorá mala tiež výhrady. Nevôľa sa v nás začala zbierať už v roku 2012, keď počas piesne Kresťanov levom pálili obrátené kríže. Čo však čakal málokto - s organizovaním festivalu v ich obci podľa slov organizátora nesúhlasilo ďalších 25 miest, a tak sa opäť rozhodol vrátiť tam, odkiaľ vyšiel. To bol moment, keď sa nespokojní Novobančania začali mobilizovať.

Petícia proti festivalu kvôli hluku

Obyvatelia Štálov rozbehli petíciu proti festivalu s jednoduchou výhradou - hluk. Petíciu bolo možné podpísať aj pred miestnym kostolom. Od Petra Beťka zaznieva tvrdenie, že signatári boli zavedení, pretože „pán farár v kostole povedali, že sa bude grcať na kríž a že prídu satanisti“, a tak „ovce“ petíciu proti hluku poslušne podpísali. Ja v tom však problém nevidím. Ak mi prekáža násilné posolstvo niektorých kapiel, podporím aj petíciu proti hluku, pretože jednak vyjadrujem účasť s utrpením Štálanov, a zároveň napomáham cieľu svojej snahy – aby sa festival v meste nekonal. Nehovoriac o tom, že kňazove vyjadrenia nemali ďaleko od pravdy, pretože na festivale vystúpila skupina Belphegor, ktorá vo svojom aktuálnom repertoári má pieseň Vomit upon the cross (Grcajte na kríž). V priebehu jedného týždňa na petičných hárkoch svietilo 653 mien, čo je asi desatina obyvateľov mesta.

Mladí aktivisti v akcii

Naša kresťanská komunita v meste sa lepšie prizrela kapelám, ktoré boli na tento ročník festivalu pozvané (hlavne kapely Inquisition, Hypocrisy – headlineri festivalu, Belphegor, Centurian a Azarath) a nasucho preglgla. Keď sme zistili, že texty piesní spomínaných kapiel otvorene vyzdvihujú násilie a vyzývajú k vraždeniu „každého kresťanského prasaťa“ a že sa v nich spieva aj o tom, ako nás (rozumej kresťanov) „budú vraždiť s úsmevom na perách“, nám pre zmenu úsmev zamrzol a rozhodli sme sa, že takýto festival v meste nechceme. Napísali sme otvorený list primátorovi mesta, Jánovi Havranovi, kde sme vyjadrili naše výhrady voči pozvaným kapelám. Našu snahu podporili listami aj dekan farnosti, Peter Mišík, a taktiež regionálne KDH na čele s Michalom Motykom.

Od začiatku sa ozývali hlasy, že celá vec je účelovo spolitizovaná. Ale ja „za prvně nevim, co to je a za druhý mě to uráží!“ (Vlasta Burian vo filme Byl jednou jeden král). Veď kto iný sa má ozvať na podporu občanov, ak nie ich zvolení zástupcovia? A keď tí v Novej Bani sa až na výnimky nemali k činu – tak vďaka Bohu, že sa ozval aspoň niekto. Veď šlo o kresťanskú komunitu a jej záujmy, ktoré sa snaží KDH zastupovať. Kto vie, čo by bolo, keby naše záujmy zastupoval Béla Bugár, ktorý asi nebude mať nič proti, keď niekto bude vyzývať k vraždeniu Maďarov, bude rozbíjať sochu kráľa Štefana na pódiu..., pretože politik sa nemá starať do všetkého (dúfam však, že jeho postoj vychádzal zo skreslených informácií a o závažnosti textov nevedel). Nie som voličom KDH, ale nepáči sa mi, ak akúkoľvek snahu z ich strany berie väčšina občanov Slovenska za účelovú a tendenčnú. Myslím, že by sa celkom uchytilo, ak by sme do pomyselnej Zbierky slovenských vulgarizmov zaradili pojem KDH-ák. Toto slovo sa pomaly stáva synonymom pokrytca a farizeja, no myslím, že často nezaslúžene. Je to rovnaká hlúposť, ako nazvať každého metalistu satanistom.

Ale pokračujme v našom príbehu. Primátor na adresované výzvy odpovedal, že nie je v kompetencii mesta festival zrušiť. Právna analýza, ktorú sme dali vypracovať, však tvrdí, že rozhodnutie o konaní resp. nekonaní festivalu v kompetencii vedenia mesta je. Havran sa nakoniec pre portál SME vyjadril, že festival bude a nevidí dôvod zasahovať do jeho konania.

Keďže primátor tvrdil, že nemôže nič urobiť, obrátili sme sa na prokuratúru, aby konanie mesta prešetrila a dala odpoveď, či teda môže mesto pre sporné texty festival zrušiť, alebo nie. Prokuratúra odpovedala asi v tom zmysle, že nakoľko mesto v danej veci nevydalo žiadne rozhodnutie, nebolo čo preskúmať. Kvôli sporným textom kapiel odporučila mestu, aby zabezpečilo na festivale monitorujúcu osobu so znalosťou anglického jazyka, ktorá bude kontrolovať, či nedochádza k porušovaniu práv a zákona. Na to primátor reagoval, že takú osobu hľadať nebude a ak je naozaj nejaký problém s textami, nech si to riešia kompetentné orgány.

Na začiatku celého nášho snaženia sme skutočne chceli, aby bol festival zrušený. Vtedy sme ešte nevideli iné riešenie nášho problému – ako zamedziť sporným kapelám vystúpiť, resp. eliminovať piesne s násilným posolstvom, a zároveň uchrániť obyvateľov okolo Tajchu od nadmerného hluku. Na druhej strane bez mučenia priznávam, že v tom bol aj náš egoizmus. Ten spočíval v tom, že nám v úvode stačilo, aby problematické piesne nehrali v našom meste. Vznikla však otázka, či by bolo v poriadku, keby podobné texty a kapely hrali vo vedľajšej dedine. Za svoje sme teda prijali, že zrušiť celý festival kvôli niektorým textom a kapelám by bola naozaj škoda. Vhodné riešenie sme videli buď v nevystúpení kontroverzných kapiel (čo už v podstate nebolo možné), alebo v zabezpečení toho, aby problematické piesne na festivale nezazneli. Tak sme začali komunikovať aj verejne. Lenže, i keď za zrušenie festivalu sme boli len na začiatku, médiá stále preberali naše prvotné vyjadrenie, že chceme tento „satanistický“ festival zakázať (ani prívlastok „satanistický“ nevyšiel na verejnosť od nás). Ďalším problémom bolo, že sa o celom dianí okolo Gothoomu informovalo bez udania hlavného argumentu – citácií konkrétnych textov kapiel. A tak sa kresťania stali predmetom útoku nielen niektorých metalových kapiel, ale aj tých, ktorí túto ich snahu nepochopili alebo nechceli pochopiť.

Vedeli sme, že právo niečo s festivalom robiť má len primátor, a tak sme sa snažili prostredníctvom poslancov MsZ zvolať mimoriadne mestské zastupiteľstvo, ktoré by ho ku konaniu v tejto veci mohlo povzbudiť. Od mestských poslancov sa podarilo získať dostatočný počet podpisov na jeho zvolanie. Aké však bolo naše prekvapenie, keď jedna poslankyňa z neznámeho dôvodu svoj podpis stiahla. Tým pádom primátor mimoriadne zastupiteľstvo zvolať nemusel.

Medzitým nám vyjadrili podporu europoslanci Anna Záborská a Branislav Škripek. Opakujem, my sme už nehovorili o žiadnom zákaze, či zrušení festivalu. Svedčí o tom aj Otvorený list ministrovi kultúry a policajnému prezidentovi, ktorý s našou podporou iniciovali kresťania z celého Slovenska a do dnešného dňa ho podpísalo cez 16 tisíc ľudí. Okrem iného sa v ňom píše, že kompetentných vyzývajú, aby „prešetrili podnety a najmä nedopustili stav, kedy dochádza k podnecovaniu k násiliu a hanobeniu práva na vierovyznanie...“.

Trapas novobanských poslancov

Keďže sa blížia komunálne voľby, primátor musel na základe termínov podľa zákona zastupiteľstvo zvolať. Do programu zastupiteľstva sme sa cez nám blízkeho poslanca snažili zaradiť bod týkajúci sa festivalu, v ktorom sme navrhovali, aby organizátor Gothoomu zverejnil playlist kapiel. Ďalej sme požadovali, aby mesto objednalo z hygieny meranie hluku kvôli zisteniu, či nie sú prekročené povolené normy a aby bol z festivalu zhotovený videozáznam. Na zastupiteľstvo prišlo kvôli tomuto bodu asi 50 občanov a predstavte si, že poslanci sa týmto bodom, s ktorým boli dopredu oboznámení, odmietli vôbec zaoberať. Pomer hlasov bol 7 ku 4, jeden sa zdržal a jeden nebol prítomný. Tu nešlo o to, či sa festival zruší a či nie. Poslanci ani nepripustili debatu o tom, či by bolo vhodné prijať také opatrenia, ktoré by minimalizovali riziko porušenia zákona.

Na zastupiteľstvo nás prišiel podporiť i poslanec parlamentu Marián Kvasnička, ktorý je členom Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Primátor, Ján Havran, sa v rámci diskusie vyjadril, že naše požiadavky mu pripomínajú časy komunizmu. Neskôr ešte pre médiá povedal, že v súvise s festivalom nepodnikne žiadne špeciálne opatrenia. Záznam z celého zastupiteľstva si môžete pozrieť tu.

Festival sa teda nakoniec konal bez výraznejších obmedzení. Situáciu na mieste monitoroval zvýšený počet policajných hliadok a podľa vyjadrenia hovorkyne Policajného zboru, Petry Kováčikovej, nezachytili žiadne protiprávne konanie. Viac informácií o priebehu festivalu a iné strhujúce fakty si môžete prečítať v prvej časti blogu.

K najčastejším argumentom z opačného tábora

  • Kapely to myslia obrazne. Konkrétne výzvy k násiliu, o ktorých kapely vo svojich textoch spievajú, neprejdú k činom. 

V 90. rokoch v škandinávskych krajinách bolo vypálených okolo 50 kostolov fanúšikmi blackmetalovej hudby. Takéto prípady boli zaznamenané aj vo Veľkej Británii. Diali sa i najzávažnejšie trestné činy, keď niektorí predstavitelia blackmetalových kapiel (napr. Emperor, Dissection, Absurd) zavraždili napr. malého chlapca, homosexuála, imigranta, či študenta teológie. Alarmujúci nárast trestnej činnosti členov a sympatizantov blackmetalových skupín viedol k zosilneniu protiopatrení zo strany bezpečnostných zložiek. V roku 1998 bola v Nórsku zverejnená policajná správa s označením: Podpaľačstvo kostolov a satanizmom motivovaná trestná činnosť.

Aj piesne o rituálnych vraždách, o ktorých napríklad spieval na tohtoročnom Gothoome Belphegor v piesni Hell´s ambassador: „Rituálne ľudské obete pre teba, prinášajú nám silu z objavenia“, sa inak vnímajú, keď si v Mladej fronte dnes z 17. januára 2003 prečítate, že Štátne zastupiteľstvo v Nemecku v roku 2003 oznámilo, že vyšetruje prípad konšpiratívne pôsobiacej siete satanistov, majúcej na svedomí mnohé prípady násilností. Vrchný štátny zástupca Georg Jüngling povedal, že v Nemecku je niekoľko stoviek členov rôznych satanistických siekt, ktoré prevádzajú sexuálne praktiky s okultným pozadím, rituálne vraždy i kanibalizmus. Kto vie, či by kapela Inquisition nezahrala, keby jej bolo dané vystúpiť, aj túto pieseň zo svojho repertoára - Rituals Of Human Sacrifice For Lord Baal (Rituály ľudských obetí pre boha Bála): „Obetujte! Zabite v noci dieťa! Odrežte mäso, spáľte kosti, roztrúste popol po tróne! Dieťa, moja obeť, prišiel Tvoj čas, ľahni si na oltár a zahyň vo večnom ohni z pekla, ohni od Bála, horiac, kým bohovia slnka konzumujú Tvoje mäso zo zeme.“

Zároveň si myslím, že tieto prípady sú skôr výnimočné a týkajú sa takmer vždy len blackmetalovej vetvy v celom metale a sympatizuje s nimi iba malá časť metalových nadšencov. Netreba však pred nimi zatvárať oči.

  • Kapely tie texty nemyslia vážne.

To by znamenalo, že autori tých textov to napísali len tak z recesie a vôbec sa s tým posolstvom nestotožňujú. Priznám sa, že nepoznám umelca, ktorý by do svojho diela nevkladal niečo zo seba a svojho presvedčenia. Dielo je výpoveďou autorovho vnútra. Ak nie je, je to len trápna póza. A ak je to len trápna póza, tak takí „umelci“ na dobrom metalovom festivale nemajú čo robiť. Nie?

  • Je to len expresívne metaforické podanie nejakého problému. 

Osobne sa musím priznať, že mi je veľmi sympatické, keď niekto cez umenie a hudbu dokáže odhaliť niečo zo svojho srdca – či už dobré, alebo zlé. Ak prežíva frustráciu a hnev na niečo, tak to z toho diela ide. Vidno to na obrazoch, v básňach, vo filmoch, v hudbe. A môže to urobiť i expresívnejšie. Napr. taká Lucia Dovičáková, ktorá poukázala na frustrujúce pocity ženy na materskej dovolenke a značne expresívne to vyjadrila vo svojich maľbách. Fandím takýmto prejavom, hoci s nimi nemusím súhlasiť, ale vypovedajú o určitej ľudskej skúsenosti, či pravde, ktorú človek vo vnútri prežíva. Na druhej strane, aj tu sú potrebné isté hranice a každý autor nesie zodpovednosť za dielo, ktoré vytvorí a musí brať ohľad na to, čo môže vyvolať. Tak je to aj v textoch piesní, o ktorých tu píšem. Juraj Kušnierik to dobre vystihol, keď napísal, že „slová, hoci aj nezrozumiteľne chrčiace do mikrofónu, sú vážnou vecou. Oni totiž chtiac-nechtiac na niečo poukazujú, niečo komunikujú. ...metafory môžu byť zákerné: občas ich niekto pochopí doslovne a vezme vážne“.

  • Sporné texty vystupujú len voči zlým kresťanom. 

Priznám sa, že nerozumiem tomuto argumentu. Čiže, ak niekto spácha niečo veľmi zlé, je v poriadku vyzývať k jeho zavraždeniu? Okrem toho, neviem, ako si potom vysvetliť takéto texty: „Vykastrovaný spasiteľ – kráľ imbecility.“; „Zabite ich všetkých!“ Kristus – skur.ená čvarga!; „...odrezanie hlavy každému židovskému kresťanskému prasaťu!“ S úsmevom zabijem každého jeho nasledovníka.“ Preč so štetkou z Nazareta!“; Určite sú mnohé texty aj proti konkrétnym zločinom v Cirkvi. Ale slová „každému“, či „všetkých“ skôr napovedajú o celkovej nenávisti voči kresťanom a ich viere. Ak by som aj chcela uveriť tomuto argumentu, ťažko, keď vidím, ako urážajú aj Krista, ktorý kade chodil, dobre robil.

  • Organizátor, Peter Beťko, premiestnil pódium tak, aby minimalizoval obťažovanie obyvateľov hlukom.

Intenzita hluku oproti predchádzajúcim ročníkom bola skutočne nižšia, avšak po premiestnení hlavného stagu bolo pódium približne o 70 metrov bližšie k obytnej zóne ako po minulé roky (asi 100 metrov od prvých domov).

  • Organizátor znížil intenzitu zvuku.

Áno, lenže z výsledkov merania je zrejmé, že prípustné hodnoty hluku v obytnej zóne, ktoré definuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, boli i tak výrazne prekročené. Viac o tom v prvej časti blogu.

  • Organizátor skrátil dobu trvania koncertov do 0:30.

Áno, ale na druhej strane festival netrval tri dni ako po minulé roky, ale štyri.

  • Ekonomický rozmer – festival pritiahne financie do mesta.

Pár dňový ekonomický profit úzkej skupiny podnikateľov len ťažko môže byť nadradený právam občanov Novej Bane.

Patetický záver

I keď verím, že niektoré metalové koncerty môžu ponúkať skutočné hudobné umenie – bola som toho i svedkom, z celého festivalu ostal vo mne otáznik. Bolo mi akosi ťažko z toho, že všade okolo boli obrazy, ktoré sa pretekali v zobrazení čo najohavnejšej kreatúry. Fascinácia zlom a hrôzou. Nebolo to ani tak v ľuďoch, ako na ich tričkách, na obaloch CD nosičov, na pozadí na hlavnom pódiu počas vystúpenia kapiel, v textoch, ktoré hovoria o zle a túžbe po smrti - či už vlastnej, alebo niekoho iného. Akoby to bol ľudský výkrik, že tento život nestojí za nič a už nie je nádej. Vyslobodenie vidia v absolútnej slobode, ktorá má priniesť vietor do tých krásnych dlhých vlasov. Lenže dokáže to priniesť sloboda bez hraníc? Je to ešte potom sloboda? Mrzí ma, že organizátor festivalu, Peter Beťko, neprišiel v nedeľu po festivale do kostola, ako sľúbil. Kňaz na omši kázal, že nemáme ľudí posudzovať podľa toho, ako vyzerajú, čo majú oblečené, ale že ich máme milovať a prijímať bez rozdielu. Nebolo našou snahou niekoho dráždiť, či niečo zakazovať. Chceli sme vyjadriť nesúhlas s možnosťou verejne prehrávať piesne s textami, ktoré sú podľa nás za hranicou akejkoľvek tolerovateľnosti. Nebol to výraz našej nelásky. Ale byť kresťanom neznamená nechať si šliapať po svojich právach. Tento príbeh nás podučil v tom, ako byť kresťanom konštruktívnej konfrontácie. A už vieme, že aj nastavenie druhého líca má svoj čas. Dianie okolo festivalu nám jasne ukázalo potrebu skutočnej kultúry, ktorá bude v prijímateľoch „dolovať“ to krásne a povzbudzovať k dobrému. Je to výzva hlavne do radov nás kresťanov, aby sme svoje dary použili pre vytváranie niečoho hodnotného – či už v umení, filme, literatúre, ale i hudbe. Tak horʼ sa do toho!  

Prejsť na 1. časť blogu >>

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?